Dažďové pralesy sú niečo, o čom počúvame z televízie, rádiá alebo iných mediálnych prostriedkov, ktoré nám sprostredkúvajú informácie z celého sveta priamo domov. Záleží len od samotných médií, aby nám vykreslili určitý obraz o týchto skutočnostiach. Niekedy ani nemusí byť daná vec taká ako ju ony vykreslia, ale napriek tomu si väčšina ľudstva myslí práve to, čo nám podsúvajú médiá. To je už ale na dlhšiu debatu.
Dažďové pralesy horia takmer každý rok na rôznych miestach. Keby sme si zobrali literatúru a pozreli sa na túto problematiku zistili by sme, že taký oheň v dažďovom pralese je celkom užitočná vec. Je to prirodzený proces obnovy danej prírody, keď ju zachváti požiar. Vysievajú sa semiačka len pri týchto požiaroch a to zabezpečí, že aj napriek tomu, že dané stromy zhoria, tak na tom mieste vyrastú nové stromy, takže príroda sa obnoví aj sama bez zásahu človeka. Človek si o sebe myslí, že je na vrchole všetkého, ale bez nás by to tu v mnohých ohľadoch fungovalo možno ešte oveľa lepšie ako s nami.
Keď sa o tom všetkom informujeme, tak je to pre nás stále len vzdialená realita, ktorá sa nás osobne netýka. Oheň je tam, straší nás to, ale vraj je to prirodzené, tak sa trochu upokojíme. No, doma by sme rozhodne tento oheň neprivítali s radosťou. Preto existujú protipožiarne systémy, aby nás ochránili pred týmto nevítaným spoločníkom, ktorého si nikto z nás nepraje. Možno dažďovým pralesom pomáha, no nám by zničil všetko, čo sme si tak ťažko vybudovali. Zo žiadnych semiačok sa totiž nedá vypestovať nábytok, podlahy, naše fotografie alebo hocičo, čo sa u nás nachádza. Všetko by sme stratili v okamihu a bolo by to nenávratne preč. Také niečo si nemôže nikto z nás dovoliť a preto tomu treba jednoznačne predchádzať, aby sme neplakali, keď už bude neskoro. Potom už nič nezachránime svojimi slzami, iba zbytočne budeme plytvať svojou energiou, ktorú budeme tak, či tak musieť vraziť do nového.
